Domov » Profil obce » História obce

História obce

bec Braväcovo, okres Brezno sa rozprestiera na južných svahoch strednej časti Nízkych Tatier. V rodnom liste má dátum z konca 16.storočia, kedy existovala ako komorská drevorubačská osada na území dnes už susednej obce Beňuš. Ako však Braväcovo či susedná obec Beňuš vznikli, nie je úplne známe dodnes. Braväcovo i 2 km vzdialená susedná obec Beňuš sa spomínajú v roku 1630 v Breznianskych listinách (Acta Consulária 1549 – 1638). Ďalší dokument uvádza, že Braväcovo s osadami Podholie a Srnkovo bolo založené v XVI. storočí nemeckými baníkmi a poľskými uhliarmi. Pracovali tu v medených baniach, po vyčerpaní ložísk rúbali lesy a usadili sa na tomto území natrvalo.

Zaujímavý je aj pôvod názvu tejto malebnej dedinky. Ako uvádzajú dobové pramene, ale i súčasní pamätníci obce, ešte pred vznikom Braväcova sa na tomto území nachádzali rozsiahle bariny a močiare. V týchto barinách sa radi zdržiavali diviaky-bravy, ktoré tu žili ako v chlievoch. Práve tieto zvieratá sú zrejme aj pôvodcami názvu vtedy ešte osady menom Braväcovo. Pôvodne bola osada Podholie 1500 m vyššie na severozápad Pod Hoľu, odkiaľ je odvodené meno osady. Osada Srnkovo je najsevernejšia a rozlohou najmenšia. Založil ju praotec Srnka. Braväcovo ako obec bola až do konca 50-tych rokov 20. storočia súčasťou obce Beňuš.

Úplnú samostatnosť získala obec v roku 1957 ako najmladšia obec okresu Brezno. Kým v roku 1828 sídlilo v osade 44 domov, v ktorých žilo 332 obyvateľov, po osamostatnení mala obec 1 027 obyvateľov. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo drevorubačstvom, ovčiarstvom a prácou v okolitých železiarskych podnikoch. Keďže obec až do roku 1957 nebola samostatná, nemohli sa zachovať ani jej relikvie-pečať a iné symboly, charakterizujúce obec. Preto pri tvorbe obecného erbu bolo potrebné pristúpiť k vytvoreniu návrhu novotvaru. Jeho základom by sa po úpravách, resp. doplnení stal pečetný symbol Beňuša, ktorého súčasťou bolo Braväcovo viac ako tri storočia. Pre Beňuš sa dochovala obecná pečať, pochádzajúca z polovice 19. Storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v Štátnom oblastnom archíve (ŠOBA ) v Banskej Bystrici, kde sa dochoval na písomnosti z 23.2.1858. Na pečati s kruhopisom Cis.Kra.Handel Benus (Cisársko-kráľovský handel Beňuš ) je vyobrazená píla a tri skrížené charakteristické drevorubačské sekery (sekera, capík a pod.) Vzhľadom na to, že drevorubačstvo či iné lesné práce boli v minulosti (a vlastne i v súčasnosti) charakteristické aj pre Braväcovo, môže byť táto pečať vhodným východiskom pri tvorbe jeho obecného erbu.

Erb obce Braväcovo tvorí : v hlave modrého štítu strieborná píla bruchatka so zlatými rukoviatkami, pod ňou prekrížené strieborné sekery na zlatých poriskách prekryté ešte striebornou valaškou na zlatom porisku. Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/9), modrej (2/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), modrej (2/9), a bielej (1/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly obce Braväcovo sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B-136/99.